Hudba, zvuky a vibrácie môžu veľmi hlboko ovplyvňovať naše telo, myseľ i psychiku – uzdravujú ich a harmonizujú. Tieto vjemy a procesy sú zároveň veľmi príjemné a povznášajúce.

Liečebná a harmonizujúca muzikoterapia

Muzikoterapia je v bežnom povedomí často spájaná skôr s predstavou systematickej práce s ľuďmi s rôznymi druhmi postihnutia, psychoterapiou a podobne, čo je samozrejme veľmi široké a plodné pole, často prepojené aj s klinickou alebo akademickou rovinou.

Prístup, ktorý je mne osobne najbližší a ktorý už dlhé roky uplatňujem v hudobnej tvorbe, pri koncertoch aj pri hudobnej terapii, je v niečom trošku iný ako u štandardnej muzikoterapie a spočíva predovšetkým v určitom návrate k tej prapôvodnej úlohe a sile samotnej hudby ako jedného z najhlbších, najúčinnejších a najviac povznášajúcich prostriedkov pre každého človeka. A hlavným a zásadným prvkom v tomto poňatí je pre mňa skutočná inšpirovaná HUDBA, vznikajúca a plynúca v hlbokom a prirodzenom prepojení toho, kto hrá, a toho, kto počúva – za využitia širokého spektra klasických aj špeciálnych hudobných nástrojov.

Ak sa hudobník stane "nástrojom" a nechá sebou prechádzať hudbu prostredníctvom vyššej a jemnejšej inšpirácie, môže tak podľa mojich skúseností postupne rozoznieť celý potenciál hudby ako liečivého a harmonizujúceho prostriedku s plnou intenzitou a širokou škálou pozitívnych efektov.

Preto tento druh hudobno-harmonizujúcej terapie nie je obmedzený len na osoby s rôznymi druhmi postihnutia, ale je vhodný skutočne pre každého – ako ono toľko žiadané a potrebné zastavenie v našom hektickom toku dní, prečistenie, uzdravenie a prežiarenie nášho vnútorného priestoru v jeho rôznych úrovniach, nabitie novou tvorivou energiou a tiež otvorenie sa tomu, čo je v nás najhlbšie a čo nás presahuje. Takáto hudobná terapia a liečivá hudba sa potom môžu stať veľmi účinným a komplexným prostriedkom pre pravidelnú harmonizáciu, regeneráciu aj rozvoj hlbšej inšpirácie pre každého – a moje priame skúsenosti aj spätná väzba nespočetného množstva individuálnych klientov a účastníkov našich seminárov alebo koncertov to len opakovane potvrdzujú.

Rezonančná terapia

V rámci tejto hudobnej terapie používam ako ďalšie účinné metódy tiež rezonančnú (vibračnú) terapiu a expresívnu muzikoterapiu.

Rezonančná terapia využíva už skôr spomenutú skutočnosť, že hudba je zároveň aj hmatateľnou fyzickou energiou. Ak by sme celý náš organizmus prirovnali k zložitému a komplexnému hudobnému nástroju s nespočetným množstvom strún a prepojení, potom môžeme pripustiť, že vďaka bežným denným stresom, napätiam a prehnaným aktivitám sa tento "nástroj" môže veľmi ľahko a často "rozladiť" (a vskutku rozladí). Dobrou správou je, že náš organizmus má zároveň takmer zázračnú schopnosť sa sám znovu naladiť a regenerovať až do bunkovej úrovne – ak je vystavený dostatočne intenzívnemu zdroju špeciálnych harmonizujúcich vibrácií. Na tento účel využívam nielen nástroje ako tibetské misky, terapeutické gongy, monochordy a podobne, ale predovšetkým veľké špeciálne rezonančné terapeutické lôžko, ktoré patrí k tým najúčinnejším a najintenzívnejším nástrojom pre komplexnú zvukovú terapiu vôbec.

Je to veľmi unikátny nástroj, prostredníctvom ktorého dochádza k blahodarnému a ozdravnému vplyvu zvukových vibrácií na celý organizmus aj psychiku človeka. Zvuk a vibrácie vďaka tomuto nástroju človek nevníma zďaleka len ušami, ale celým povrchom tela, kedy postupne napĺňajú celý jeho vnútorný priestor aj myseľ a môžu tiež otvárať hlbšie aj vyššie dimenzie vnímania.

Základným princípom rezonančného lôžka je 50 – 80 strunný monochord (struny ladené do rovnakého tónu vrátane hlbokých basových strún), umiestnený na spodnej strane lôžka. Ten je citlivo rozoznievaný terapeutom a ležiaci klient vníma, ako tieto intenzívne harmonické vibrácie postupne napĺňajú jeho telo aj myseľ. Vnem zvukových vibrácií je okrem svojich liečebných a harmonizujúcich účinkov zároveň aj mimoriadnym vnútorným zážitkom.

Účinky tohto druhu terapie nie sú len abstraktné – bolo napríklad zaznamenané, že pacienti, ktorí mali možnosť dennej terapie na tomto lôžku, dosiahli až trikrát rýchlejšiu rekonvalescenciu po ťažkej operácii než za bežných okolností. Niet divu – tento druh terapie zasahuje až do bunkovej úrovne, kedy sa postupne celý organizmus opäť vyladí do optimálnej konštelácie.

Skúsenosti a spätná väzba mojich klientov ukazujú, že rezonančné lôžko tiež významne pomáha k uvoľneniu telesných a psychických napätí aj k zmierneniu fyzických ťažkostí, podporuje rýchlejšiu celkovú regeneráciu a posilňuje imunitný systém. Je veľmi účinným prostriedkom na zmiernenie denných stresov aj odstránenie vnútorných blokov. Okrem toho navodzuje pozitívny stav mysle, radosť a celkovú vnútornú pohodu. A je tiež ideálnou predohrou a prípravou k následnej vyššie spomenutej hudobnej terapii v celej jej hĺbke a šírke.

Aj tu je zrejmé, že hĺbka a liečivé schopnosti rezonančného lôžka sú priamo závislé nielen na citlivom prístupe terapeuta, ale z veľkej časti tiež na kvalite samotného nástroja – zďaleka nie každý nástroj má túto silu a liečivé schopnosti. Osobne poznám v celej Európe len jedného alebo dvoch špecializovaných výrobcov, ktorých nástroje tieto schopnosti skutočne majú.

Ďalšie možnosti

Ďalším veľmi často používaným prístupom v mojej praxi je expresívna muzikoterapia – možnosť vyjadriť a reflektovať svoje pocity a vnútorný stav prostredníctvom hry na vybrané hudobné nástroje, či už sólovo alebo formou spoločného hrania či dialógu. Okrem možnosti uvoľňujúcej expresie svojich pocitov a vnútorných stavov prostredníctvom hudby sa tu často pridáva aj inšpirujúca tvorivá radosť v prepojení s krásne znejúcimi hudobnými nástrojmi.

To všetko môže prebiehať formou individuálnej hudobnej terapie (na tento účel využívam svoj vlastný špeciálny hudobno-liečivý ateliér, v ktorom sú okrem potrebného prostredia a atmosféry k dispozícii aj desiatky rôznych hudobných nástrojov) alebo formou kurzov a seminárov, ktoré vedieme u nás aj vo svete. Niektoré z nich (napríklad Savita Jóga) navyše kombinujú terapeutické schopnosti hudby s vybranými jogovými a transpersonálnymi technikami.

Príbeh pani Vlasty

Pani Vlasta neprežívala práve najlepšie obdobie – nedávno jej zomrel otec aj brat a zároveň ju trápili ľahké tráviace ťažkosti aj bolesti hlavy. Niekoľkokrát prišla na hudobnú terapiu do môjho ateliéru. Cítil som, že ju napĺňa hlboký smútok aj ľahká depresia a navyše ju zaťažujú spomínané psychosomatické ťažkosti. Nemala potrebu o tom všetkom príliš hovoriť a analyzovať to, prišla skôr s nádejou dotyku niečoho hlbšieho, konejšivého, prinášajúceho možnosť pokoja, mieru aj zmierenia s plynutím života – čo jej bežné premýšľanie alebo zdieľanie týchto vecí nedokázalo zatiaľ priniesť. Po malom úvodnom rozprávaní som ju vždy na začiatok pozval na rezonančné lôžko. Ako mi potom vždy líčila, bolo to pre ňu brána k úplnému ponoreniu a ponáraniu sa do "vĺn nádherného a hlbokého mora". Cítila, ako sa ponára hlbšie a hlbšie a zároveň ako postupne vníma svoje pocity a spomienky akoby z inej, vyššej perspektívy. A za nejakú dobu už zostali len povznášajúce a všadeprítomné vibrácie, ktoré ju príjemne napĺňali a niesli mnohými neznámymi smermi. Terapia na lôžku trvala vždy asi pol hodiny a pri každej návšteve sa na ňu pani Vlasta čím ďalej viac tešila. Ukončovala ju s pocitom hlbokej relaxácie fyzickej aj mentálnej a podľa jej vyjadrenia sa pocity bolesti hlavy aj v brušnej oblasti potom vždy na nejakú dobu výrazne zmenšili.

Potom nastala vlastná hudobná časť. Ľahla si na podložku a prikryla sa dekou. Bolo zrejmé, že je v hlboko naplnená silnými emóciami. Hudba sa obvykle niesla prostredníctvom jemných tónov violy, ktoré preplávali medzi dotykmi smútku a zmierenia, a tiež harmonicky bohatých tónov veľkého koncertného monochordu. Málokedy sa pritom ubránila slzám, ale boli to slzy úľavy a uvoľnenia. A ku koncu hudba obvykle prešla do veľmi jemných, hladivých a povznášajúcich dimenzií a na záver začala postupne oscilovať medzi zvukom a tichom. Po tejto "hudobnej kúpeli" sa pani Vlasta vždy po nejakej chvíli posadila s výrazom tichej radosti a náznakom jemného vnútorného úsmevu. Bolo zrejmé, že proces bol hlboký. Potom som ju na záver pozval k niektorému vhodnému hudobnému nástroju – jemnej zvonkohre, metalofónu, Hapi drumu alebo krásne znejúcej kantele, a mohla potom v rámci tejto časti začať aktívne vytvárať hudbu sama. Aj keď nebola žiadna hudobníčka, tieto harmonizujúce nástroje jej umožnili rozozvučať svoju vlastnú hudbu a občas som sa k nej neskôr v rámci súznenia a dialógu aj sám pridal. Na záver sme si opäť popovídali a podelili sa o pocity a zážitky. Pripadalo mi, ako by vždy odchádzala trochu iná osoba než prišla – nielen so zreteľnou fyzickou úľavou, ale aj s väčšou psychickou vyrovnanosťou, zmierením a jemným radostným úsmevom. A nie je možno ani potrebné zvlášť zmieňovať, že hudba vznikajúca v takýchto konšteláciách a plynúca do skutočných hĺbok toho, kto sa jej otvorí a naplno ju vníma a počúva, je vždy veľkým zážitkom, inšpiráciou a hlbokou skúsenosťou aj pre mňa samotného.

Ivo Sedláček